Tradičné japonské stavby nás okamžite prekvapia svojou zónovou ľahkosťou a prostotou. Sú postavené predovšetkým z dreva a papiera, zatiaľ čo naše domy sú postavené z tehál. Keď sme dnu v európskych domoch, sme teda silnejšie oddelení od okolitého sveta, sme chránení pevnými štruktúrami, zatiaľ čo japonské stavby sú viac prepojené a späté so svojím okolím.
Vonkajšia časť japonského domu pôsobí podobným dojmom ako čínske domy, u tých sa tiež pôvodní Japonci inšpirovali. Strechy sú veľké a široké, chránia obyvateľov pred nepríjemnými horúčavami. Stavby sú obklopené všade zeleňou, väčšinou nízkymi ihličnanmi, Japonci tak veľmi milovanými borovicami, často upravenými do tvaru podobných bonsajom.
Výnimočná je technológia posuvných stien vyrábaných z papiera a dreva. Nedá sa hovoriť o nemenných pokojoch ako u nás, posuvné steny umožňujú jednoduchým odsunutím spojiť dve izby na jeden veľký, alebo naopak vytvoriť z veľkého priestoru niekoľko menších. Je ľahké uspôsobiť celý dom aktuálnym potrebám, aj v tomto spočíva ľahkosť japonských interiéru.
Posuvné steny sú mierne presvitne, aby do domu vchádzalo svetlo. Klasické okna Japonci pôvodne nepoznali, majú ale zase iné možnosti, ako vytvoriť výhľad, ktorí im my Európana môžeme len potichu závidieť.
Posuvné steny sú totiž aj v stenách oddeľujúcich hranice domu od záhrady, takže pri peknom počasí môžete odhrnúť stenu a pozorovať zo svojho obývacieho pokoja do záhrady alebo v noci popíjať čaj vo svojej izbe a pozorovať nádhernú oblohu.
Posuvné steny ovplyvňujú život celej domácnosti a okolia. Zvuk tlmí len veľmi málo, a Japonci tak učí žiť v tichosti a myslieť na druhých, čo sú klasické budhistické vlastnosti, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať. To sa potom prejavuje v každom aspektu života, akým je tichá chôdze, rozhovor alebo spôsob zachádzania s nástrojmi. Podlaha na miestach určených pre chôdzu je drevená, ale miesta kde sa sedí, sú z tatami.
Skriňa s posuvnými dverami Beta
Podstatným rozdielom oproti nášmu spôsobu bývania je teda život na zemi. Na tej Japonci zvyknú variť, rozprávať, obedovať a taktiež spať. Sedí sa väčšinou v pozícii na nohách zvanej ako seiza alebo v tureckom sedu. Dokonca aj nábytok je prispôsobený tomuto štýlu bývania, pre väčšiu pohodlnosť sa používajú vankúše, ktoré môžu slúžiť aj ako dekorácie. Japonský spôsob sedenia je zdravý, pomáha mať silné nohy a zdravý chrbát. Dnes už ale i mnohí Japonci začínajú používať naše bežné stoly a často nepraktické stoličky, spohodlneli. O to horšie zvládajú sedenie Európana, ale pre nich, chorých a starších ľudí už mávajú Japonci väčšinou pripravené stoličky.
Základom japonských domov je jednoduchosť, prostota a účelnosť. Keď vojdete do nejakej miestnosti, budete mať pocit, že ste sa ocitli v prázdnej izbe. Najskôr tu bude jeden nízky stôl, ktorý v prípade potreby jednoducho odložíte. Všetko potrebné je uložené v priestoroch za posuvnými stenami.
Zaujímavou úlohu v japonských domoch hrá spiritualita. Japonci sú šintoisti a budhisti. Duchovnosť je do domu vnesená už rozložením a rozmermi stien, mnohé prvky sú totiž prevzaté z chrámu. Naviac mávajú Japonci budhistické a šintoistické oltáre. Návštevník sa pri vstupu do domu najprv môže potešiť pohľadom na tokonomu – výklenok v stene. Práve tu sa nachádza obvykle kaligrafický zvitok a kvetiny podľa klasického japonského štýlu aranžovania kvetín – ikebany. Zvitky a kvetiny sa menia v závislosti na ročnom období alebo práve prebiehajúcich udalostiach. Tokonoma napomáha uvedomovať si a prežívať prítomnosť a to je klasicky zmenový prístup k životu. Každý okamih prežívať naplno, plno sa sústrediť na všetko, čo práve robíme. Úlohou tokonomy je tiež skľudniť a potešiť krásou nových prichádzajúcich obyvateľov domu či návštevníkov.
Rozdiely medzi európskym a japonským bývaním sú dokonale viditeľné aj v jazyku. Japonci pôvodne nemali slovo pre dvere, kľuku, posteľ, balkón, kreslo, stôl a mnoho iných typických európskych predmetov. Tieto slová sú u nich väčšinou vždy prevzaté z iných jazykov, často z angličtiny a upravené pre japonskú výslovnosť. Posteľ (anglicky bed) sa teda nazýva beddo, dvere (anglicky door) sú zase doa. Japonci nemajú ani viac slov pre nábytok ako sú skrine a komody, pretože úložné priestory bývajú v Japonsku zabudované priamo do stien a také množstvo druhu nábytku ako u nás teda v Japonsku nikdy nebolo.
Tou najväčšou a najčastejšou chybou, ktorej sa často pri zariaďovaní japonského interiéru dopúšťame, je až prehnane veľké množstvo zbytočných doplnkov a dekorácií, ktoré nám často vonkoncom neslúžia na žiadny úžitok. Tradičný japonský interiér je známy aj veľkým množstvom pravouhlých plôch v interiéri, ktoré sa skladajú za sebou a vytvárajú tak zaujímavé a rôznorodé obrazy. Pri zariaďovaní svojho domova v japonskom štýle dbajte na to aby bol interiér otvorený, vzdušný a veľmi jednoducho, predovšetkým účelovo zariadený.
Japonským závesom nechýba originalita
Japonské steny sú sprevádzané samými experimentmi. Odvaha im nechýba nielen pri vzorových či farebných kreáciách a stenových prevedeniach. Tradičným textilom sa to ani z ďaleka nekončí. Nepohrdnú žiadnym výrazným materiálom a vzorom. Absolútnym hitom sú panely z farebných či vzorovaných plastov.
Japonské závesy sú nenáročné
Práve kvôli tomu, že japonské závesy nemajú žiadne riasenie, spotreba textilného materiálu je podstatne nižšia než pri klasických záclonách. V prípade, že by ste chceli japonskú stenu úplne roztiahnuť, musíte mať dostatok miesta vedľa okna či dverí na celú šírku panelu, aby sa mali panely kam zasúvať. Niektoré druhy textílie stačí ak z času na čas povysávate a tak ich ľahko zbavíte prachu, iné zase môžete vyprať. Látky japonských stien nepriťahujú žiadny prach ako bežné záclony, sú antistatické.
Optimálne miery
Šírka jedného posuvného panelu by mala byť približne dlhá od 60 až 120 centimetrov. Omnoho efektnejšie pôsobí viac užších panelov ako dva široké, ktoré budú nápadne pripomínať klasickú záclonu. Panely nad viac ako je 120 centimetrov sa horšie ovládajú. Koľajničky môžu byť až v piatich radoch. Do jednej sa zvyčajne umiestňujú dve závesné steny.
