Odborné názvy

3D jadro

3D jadro v matraci je vytvorené profilovaním peny matraca.Vznikajú tak vlnky, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu. Matrac je prevzdušnený a chránený pred vznikom plesní, mikróbov a znižuje sa výskyt roztočov.



3D tkanina - pre lekárstvo aj letectvo

3D tkaniny (anglicky 3D fabric) sú trojrozmerné spletené tkaniny tvorené spletením troch ortogonálnych sád sietí. 3D tkanina je bežne definovaná ako tkanina s priestorovou orientáciou vlákien, nití alebo s priestorovým rozpínaním. Trojrozmerné pletené textílie majú veľmi širokú škálu použitia. 3D tkanina môže byť tkaná, netkaná a pletená.

História

História trojrozmerných pletených tkanín siaha až 4000 rokov pred naším letopočtom a radí sa tak medzi najstaršie textilné procesy. V podstate sa jedná o transformáciu prírodných vlákien do funkčných tvarov. Začiatky 3D tkanín môžeme nájsť najmä vo splietaní lán a rôznych povrazov v starom Egypte, Grécku a Ríme.

Prvý stroj na trojrozmerné pletenie bol patentovaný v Anglicku v roku 1748. Od roku 1960 priemyselníci, vedeckí pracovníci, ale aj americká vláda kladú veľký dôraz na rozvoj a vývoj strojov na 3D pletenie. Presadzujú ich využitie pri výrobe kompozitných materiálov a polotovarov najmä z uhlíkových vlákien.

Využitie

Pletené trojrozmerné tkaniny môžu byť vyrobené v rôznych prierezoch a tvaroch, čo umožňuje navrhovať veľmi špecializované produkty pre rôzne odvetvia. 3D tkanina našla svoje využitie v mnohých odboroch. Najviac sa ale používa v lekárstve, leteckom a automobilovom priemysle. Avšak 3D tkaninu môžeme nájsť aj vo vlakoch alebo hadiciach.

3D tkanina je jedinečná technológia, vďaka ktorej je možné vyrobiť veľkoobjemové, ale zároveň nízkonákladové kompozity*. Ich ďalšie využitie je vo výstuhách kompozitov a konečne u poťahov matracov a vankúšov. Využitie 3D tkanín záleží na procese výroby a ich fyzikálno-mechanických vlastnostiach. Zatiaľ čo u odevných a bytových textílií má trojrozmerný tvar za úlohu dať tkanine zvláštny vzhľad a štruktúru, sú taktiež vyrábané 3D tkaniny, ktoré majú cieľ zabezpečiť lepšie mechanické vlastnosti, najmä potom pevnosť materiálov.

* Kompozit všeobecne znamená zložený materiál vzniknutý umelým spojením jednoduchších materiálov. Kompozitný materiál získava spojením vlastnosti, ktoré jeho jednotlivé komponenty nemajú.

Silné stránky

  • Široká oblasť využitia

  • Odolné proti oderu

  • Príjemné na dotyk

  • Dobré mechanické vlastnosti (využitie ako výstuže)

  • Dobre odvádza teplo aj vodné pary

  • Sú pevnejšie v porovnaní s 2D textíliou

  • Pružné

Slabé stránky

  • Sú ťažšie ako 2D textílie

  • Náročnejšie na výrobu

Údržba a starostlivosť o poťah z 3D textílie

Poťah matraca s 3D tkaniny možno čistiť a prať ako iné bežné bytové a odevné tkaniny. Teplota prania by však nemala prekročiť 60 °C, aby nedošlo k poškodeniu látky.

Typy 3D tkanín a ich typické vlastnosti

  • Viacvrstvová 3D tkanina- zložená z niekoľkých tkanín spojených niťami (sklenené, uhlíkové vlákna, atď). Týmto spojením sa líši od plošných viacvrstvových 2D tkanín, ktoré sa previažu vlastnými osnovnými alebo útkovými niťami. 3D tkanina môže mať veľmi vysokú dostavu (až 220 útkov/cm), ďalej môžu mať pevné okraje, asymetrické tvary alebo rôzne profily.

  • 3D tkanina s vypuklinami- používajú sa ako výstuže kompozitov. Výroba prebieha tak, že sa lisujú do formy alebo sa zošívajú z nastrihaných dielov.

  • Ortogonálna 3D tkanina- vyrába sa z troch systémov nití, ktoré k sebe navzájom stoja kolmo tak, aby vytvorili priestorový útvar. Princíp tkania spočíva v tom, že osnovné nite prechádzajú otvormi v pohyblivej doske, ktorou sa dá nastaviť predloha osnovy v ľubovoľnom smere. Vyrába sa tak, že sú dve osnovy a jeden útek alebo naopak jedna osnova a dva útky.

  • Dištančná tkanina - vyrába sa z dvoch tkanín spojených viazanými osnovnými niťami. Tieto tkaniny sa využívajú najmä na výrobu velúr a kobercov, nafukovacích člnov a matracov.

  • Záhybová 3D tkanina- vyrába sa na princípe tkaného plisé na zvlášť upravených tkacích strojoch z dvoch osnov a jedného systému zanášanie útku. Záhyby môžu vznikať v tvare slučiek alebo spojníc dvoch vrstiev tkaniny, ktoré sa spracovávajú do rôznych tvarov.

  • Pletené a splietané 3D textílie- z väzných nití sa medzi dvoma pleteninami vytvárajú lamely, zvyčajne z materiálov s vysokou pevnosťou. Rozoznávame radiálne splietané, s pravouhlou dráhou paličiek a s modulovým pohonom paličiek.

Vlastnosti 2D a 3D textilií

2D tkaniny

3D tkaniny

Hrúbka tkaniny je náhodná

Hrúbka tkaniny je nemenná

Nižšia hmotnosť

Vyššia hmotnosť

Menšia odolnosť materiálu

Väčšia odolnosť materiálu

Menšia absorbcia vlhkosti

Väčšia absorbcia vlhkosti

Tuhosť materiálu je menšia

Tuhosť materiálu je väčšia

Menšia hustota

Väčšia hustota

Tkanina je menej pohodlná

Tkanina je viacej pohodlná

Aplikácia a využitie je omezené

Velmi široké využitie



Čo sú ABS hrany?

ABS sa používa v automobilovom priemysle, na elektrické a elektronické súčiastky, výrobu krytov, spotrebičov, počítačových komponentov, rukoväťou, hračiek atď V nábytkárstve sa využívajú najmä ABS hrany.

ABS hrany v nábytkárstve

ABS hrany sa používajú pre dokončenie bočných plôch drevotrieskových dosiek a ďalších veľkoplošných materiálov používaných v nábytkárskej výrobe. V dnešnej dobe sú zrejme aplikované častejšie ako hrany melamínové. Bočné plochy sa dokončujú nielen pre lepší vizuálny efekt, ale ABS hrany plnia aj funkciu ochrannú, a to predovšetkým proti mechanickému poškodeniu a vniknutiu vlhkosti materiálu. Tá by ho totiž mohla nenávratne poškodiť.

ABS hrany sa vyrábajú v mnohých farebných prevedeniach, vrátane dekórov dreva, a vo svojom chemickom zložení obsahujú tiež prídavné látky, aby boli dostatočne pevné, odolné, ohybné a svetlostále. Vyrábajú sa hrany ploché (najčastejšie používané hrúbky sú 0,5; 1 a 2 mm), ale aj rôzne tvarované (tie už mávajú väčšiu hrúbku). Slabšie hrany sa aplikujú na miesta menej namáhané a s menšími polomermi zaoblenia, na ktoré by nebolo možné aplikovať hrubšiu hranu. Tá sa potom používa na viac namáhané miesta, napr. predné plochy atď.Tvarované hrany sa používajú na nábytok s väčším dizajnovým efektom. ABS hrany sa na bočné plochy väčšinou aplikujú lepením tavným lepidlom v olepovacích strojoch. Šírkové presahy sa odstránia frézovaním a týmto sa vytvorí aj zaoblenie hrán také, aby neboli ostré a nehrozili tak zranenie užívateľa.

Výhody:

  • recyklovateľnosť a zdravotná nezávadnosť

  • mrazuvzdornosť

  • tepelná a chemická odolnosť

  • ekologická náhrada PVC

  • dobrá opracovateľnosť a rozmerová stabilita

Nevýhody:

  • limitovaná odolnosť voči poveternostným vplyvom

  • relatívne vysoké náklady na výrobu

  • horľavosť s vysokou dymivosťou

Čo znamená skratka ABS?

ABS je skratka pre akrylonitrilbutadienstyren, čo je termoplastický kopolymér zo skupiny polystyrénových plastov. Patrí do skupiny heterogénnych kopolymérnych látok vzniknutých kombináciou monomérov akrylonitrilu, butadiénu a styrénu. V závislosti na použitom pomere východiskových látok má ABS rozdielne vlastnosti. Akrylonitril zvyšuje tepelnú a chemickú odolnosť, butadién prispieva k lepšej ťažnosti a húževnatosti a styrén zlepšuje opracovateľnosť, znižuje nákladnosť a dáva lesklý povrch.

ABS má dobrú rázovú pevnosť aj pri nižších teplotách, vyhovujúcu pevnosť a stálosť, lesklý povrch a ľahkú opracovateľnosť. Pokiaľ sú pridané UV stabilizátory, je ABS vhodné aj pre vonkajšie použitie. ABS možno spracovávať do teploty 280 °C (pri vyššej teplote sa začne rozkladať). Hustota je 1045 kg*m-3 a tepelná odolnosť výrobkov nepresahuje 150 °C

ABS bolo prvýkrát objavené počas druhej svetovej vojny, kedy bol jeho základ použitý ako alternatíva pre kaučuk. Komerčne sa ABS začalo využívať v roku 1950 v snahe využiť najlepších vlastností polystyrénu a styrén-akrylonitrilu.

ABS je odvodené z akrylonitrilu (15 - 35%), butadiénu (5 - 30%) a styrénu (40 - 60%).Akrylonitril je syntetický monomér vyrobený z propylénu a amoniaku. Butadién je ropný uhľovodík získaný separáciou z pyrolýzy C4-frakcie a monomér styrénu je vyrobený dehydrogenáciou z etylbenzénu (uhľovodík získaný pri reakcii etylu a benzénu). V spojitej fáze styrén-akrylonitrilového kopolyméru sú rozptýlené malé spojité častice polybutadienového kaučuku. Náklady na výrobu ABS sú zhruba dvojnásobkom nákladov na výrobu polystyrénu, ale sú získané oveľa lepšie vlastnosti výsledného materiálu.



Agátové drevo - odolné posedenie do našich záhrad

Agát biely, latinsky Robinia pseudoacacia, patrí do čeľade bôbovitých. Jedná sa o rýchlo rastúci opadavý listnatý strom, ktorého drevo radíme do skupiny kruhovito pórovitých. Agát pochádza zo Severnej Ameriky a Mexika a je rozšírený v teplých častiach Európy a Ázie. Je známych asi 20 druhov agátov a v niektorých krajinách (vrátane ČR) je agát považovaný za nebezpečnú invazívnu drevinu. Má toxické účinky na rastliny vo svojom okolí, preto sa v jeho susedstve nedarí žiadnej inej prirodzene u nás rastúcej rastline ani drevine (s výnimkou bazy čiernej).

Agáty dorastajú do výšky až 25 ma ich koruna býva otvorená a riedka. Kmeň majú často pokrivený, krátky a málo viditeľný do hornej časti koruny. Nízko nad zemou sa totiž rozdeľuje do niekoľkých približne rovnako silných konárov, ktorých nie je veľa. Kôra je hladká len na najmladších vetvách, inak býva hlboko brázdená. Listy rastú na konároch striedavo, bývajú dlhé 15 - 20 cm a sú tvorené 11 - 15 trojcentimetrovými lístkami, ktoré majú oválny tvar. Palisty drevnatejú a vytvárajú tmavohnedé tŕne.

Drevo má výrazné letokruhy s ostrým prechodom medzi jarným a letným drevom. Agát má ako jediný z bežných (u nás domestikovaných) stromov vo svojom dreve zelenú farbu. Beľ je žltobiely a jadro žlto až zelenohnedé. Hustotadreva je 760 kg*m-3, je preto ťažké, húževnaté, veľmi trvanlivé, pružné a odolné voči biotickým škodcom, vode a poveternostným vplyvom. Dobre sa opracováva, ale horšie impregnuje a suší (pri rýchlom sušení praská). Z dôvodu vysokej húževnatosti navyše rýchlo tupí dláta. Agátové drevo tiež dobre horí.

Použitie

Agáty majú často veľmi krivolaké kmene, takže sa príliš nehodia k priemyselnému drevárskemu spracovaniu. Ich drevo sa používa najmä na palivové drevo a na veľmi namáhané časti výrobkov, ako sú čapy, kolíky, kolárske práce, násady a rukoväte nástrojov. Na stavebné účely sa hodí iba tmavšie jadro. V nábytkárskom priemysle sa potom agátové drevo používa predovšetkým na záhradný nábytok, výnimočne na výrobu dýh. Agátové vetvy sa používajú ako výborné koly vo vinárstve a vyfarbenie a textúra agátového dreva sa navyše využíva pre drobné umelecké predmety a doplnky. Agátové korene a pne často tvoria krásne samorasty, z ktorých sochári režú osobité sochy.

Výhody:

  • tvrdosť

  • húževnatosť

  • veľká trvanlivosť

  • pružnosť

  • odolnosť voči biotickým škodcom, vode a poveternostným vplyvom

  • dobrá horľavosť

  • dekoratívny vzhľad

Nevýhody:

  • z dôvodu vysokej húževnatosti rýchlo tupí nástroje

  • zle sa impregnuje

  • horšie sa suší (pri rýchlom sušení praská)

  • kvôli častým krivolakými kmeňom sa nehodí pre priemyselné spracovanie



Akácia

Akácia (latinsky Acacia) je tropický tŕnitý strom alebo ker, ktorý patrí do rádu bôbovitých rastlín. Je známych asi 500 druhov, ktoré sa vyskytujú prakticky vo všetkých subtropických a tropických oblastiach sveta, predovšetkým potom na južnej pologuli. Rastie na všetkých svetadieloch v polopúštnych podmienkach, teda tam, kde málo prší a kde býva nedostatok pastvy. Pôvod má však v tropických lesoch Východnej Ázie a Južnej Ameriky. Akácia máva veľmi ostré a tvrdé tŕne. Tými sa bráni pred zvieratami, ktoré sa živia jej listami.

Väčšina druhov akácií nedorastá veľkej výšky, kmene bývajú pokrútené a mávajú rovné dáždnikové koruny. Mnoho z nich máva ostré tŕne, ktoré vznikajú zdrevnatením palistov. Kvety sú drobné, usporiadané v hustých valcovitých klasoch alebo guľovitých klbkách, majú bielu, žltú alebo krémovú farbu a sú opeľované najmä včelami. Agát medzi pravú akáciu nepatrí, ale je s nimi čiastočne príbuzný, pretože patrí do rovnakého rádu rastlín.

Mnoho amerických akácií tiež tvorí symbiózu s mravcami, pre ktoré na koncoch lístkov produkujú tzv. Beltove telieska slúžiace k ich výžive. Stopky navyše produkujú sladký nektár a niektoré druhy akácií majú dokonca duté tŕne, ktoré mravcom slúžia ako obydlia.

História

Rod Acacia prvýkrát opísal v roku 1754 Philip Miller, ktorý bol od roku 1722 hlavným záhradníkom v Chelsea Physica Garden. V priebehu doby potom do tohto rodu bolo zaradených mnoho nových druhov, až v roku 1842 stanovil anglický botanik George Bentham jeho jasné limity. Tento potom tiež v roku 1875 vydal celosvetovú klasifikáciu akácií, ktorá platila takmer sto rokov. V roku 1995 bol totiž rod Acacia na základe nových štúdií rozdelený do piatich samostatných rodov.

Použitie

Akácie majú pomerne široké využitie. Získava sa z nichtrvanlivé drevo, gumy, triesloviny a vonné extrakty, niektoré druhy sa využívajú v kuchyni a medicíne a pestujú sa aj ako okrasné dreviny.

Pri poranení vyteká z akácie živica, ktorá je známa ako `arabská guma`. Tá na vzduchu tuhne a používa sa v potravinárskom a kozmetickom priemysle.

Z okrasných akácií budete pravdepodobne poznať mimózy, ktorých kvety majú jemnú stavbu a nádherne vonia.

Drevo akácie

Drevo má jemnú plamennú textúru a je olivovo hnedé až šedohnedé s tmavšími pruhmi. Je veľmi trvanlivé, tvrdé, húževnaté, pevné a málo ho napádajú termity. Má hustotu 640 - 800 kg*m-3, ťažko sa opracováva a je odolné proti starnutiu a biologickej degradácii. Používa sa na výrobu sťažňov nílskych bárok, krovov v drevených domčekoch a chatrčiach domorodcov, obkladov, hudobných nástrojov, fajok a rôznych drobných predmetov, na stavbu lodí ana výrobu záhradného nábytku. Využíva sa ako zdroj kuriva a dreveného uhlia a používalo sa aj na výrobu surfovacích dosiek, kánoí a mís.



Anti-stress poťah - spánok v absolútnom pokoji

Anti-stress poťah je mäkká tkanina tvorená z mikrovlákien, ktorá je symetricky pretkaná sieťou z uhlíkových (karbónových) vlákien, ktoré zaručujú funkčnosť tkaniny. Ďalej je pretkaná vrstvou PES rúna. Uhlíkové vlákna majú za úlohu odvádzať z lôžkovín statickú elektrinu, znižovať šumy, prehlbovať spánok a zvyšovať revitalizáciu.

Anti-stress poťah je nový produkt vynájdený v posledných desaťročiach. Základom tejto textílie sú polyesterové mikrovlákna, ktoré sa vyrábajú inovatívnymi technológiami. Tieto mikrovlákna majú asi polovičný priemer než hodvábne vlákno. Pre predstavu, ľudský vlas je desaťkrát silnejší ako mikrovlákno. Tkanina zo svojej podstaty pripomína prírodný hodváb.

Extra jemné zloženie tkanine navyše poskytuje veľmi príjemný pocit na dotyk, tkanina je ľahká, vysoko absorbčná a vyznačuje sa nekrčivým efektom. Veľké množstvo pórov tiež zaisťuje dobré odparovanie potu. Anti-stress poťahy majú skvelé antibakteriálne vlastnosti.

Použitie

Anti-stress poťahy boli vyvinuté najmä pre výrobu pre posteľnú bielizeň, deky a vankúše. V dnešnej dobe sa na tieto výrobky taktiež hojne využívajú u luxusného tovaru.

Silné stránky

  • zlepšenie kvality spánku

  • odvod statickej elektriny

  • možnosť použitia na prikrývky, matrace aj vankúše

  • možnosť prania na 60 ° C

  • poťahy sú snímateľné

Slabé stránky

  • vyrába sa z umelých vlákien

  • náročnejšie na výrobu

  • drahšie v porovnaní s bežnými poťahmi

Údržba

Anti-stress snímateľné poťahy a prikrývky sa bežne môžu prať na teplotu 40 °C (60 °C).



Damask a jeho čaro

Damask je jedno farbená tkanina s lesklým vzorom, ktorá sa vyrába z hodvábnych či ľanových priadzí, syntetických textilných vlákien alebo mercerovanej bavlny. Tká sa žakárovou technikou v atlasových väzbách s veľkoplošnými vzormi. Tie môžu byť zvýraznené použitím nite inej farby v osnove a iné v útku. Plochy vzorov sú na okrajoch hrubo odstupňované a kontrastujú s hladkým podkladom.

Damask je veľmi príjemný na dotyk, má veľmi dlhú životnosť a pôsobí elegantným a luxusným dojmom vďaka svojmu prirodzenému lesku a vzorom. Preto je ideálny pre výrobu posteľnej bielizne, ktorá v spálni vytvorí nádych luxusu.

Aj keď názov tkaniny napovedá, že bola prvýkrát vyrobená v Damasku, nie je tomu tak. Damask totiž pravdepodobne pochádza z Číny, kde sa objavil už v piatom storočí. Názov tkaniny však pochádza práve od hlavného mesta Sýrie, teda Damasku, ktorý bol súčasťou Hodvábnej cesty a vďaka tomu bol významným centrom obchodu a výroby. Tu sa výroba damasku rozvinula do krásnych farieb a vzorov. Cez Sýriu sa potom damask dostal až do Európy. Traduje sa, že do Európy tajne doviezli pápežovi damask križiaci počas križiackych výprav.

Slovo `damask` sa prvýkrát objavilo v záznamoch západoeurópskych jazykov v polovici 14. storočia vo francúzštine. Moderný damask je tkaný na počítačom riadených žakárových tkáčskych stavoch, damasky s jednoduchým vzorom sú ale väčšinou vyrábané na lacnejších listových strojoch. Na výrobu damasku sa dnes najčastejšie používa jemná česaná priadza 100% bavlny Mako.

Vlastnosti ľanového damasku:

  • prirodzený lesk

  • hladký povrch

  • nerovnomernosť použitých priadzí

  • chladivý dotyk

  • tuhší omak

  • vysoká krčivosť

  • vyššia gramáž

Vlastnosti bavlnárského damasku:

  • prirodzený lesk

  • príjemný omak

  • výborná savosť

Damask sa používa na posteľnú bielizeň, niektoré typy sú vyrábané k odevným alebo dekoračným účelom. Damasky pre posteľnú bielizeň sú väčšinou v bavlnárskom prevedení, ľanársky damask sa objavuje skôr v podobe tzv. matracového damasku. Tento má vzor často zvýraznený práve použitím iných nití a používa sa na poťahy matracov a k nábytkárskym účelom, pre prestieranie a k dekoračným účelom.

Starostlivosť o damaskové obliečky nie je nijako zložitá, pretože sa jedná o veľmi kvalitný a trvanlivý materiál. Farebné damaskové obliečky stačí prať na 60 °C a môžete použiť aj sušičku a aviváž. Biely damask je náročnejší, pretože môže časom zosivieť. Je vhodné ho teda prať na 90 °C bez použitia aviváže. A ak ho budete sušiť na slnku, zvýrazníte tým jeho žiarivú bielosť.



Damask prešitý PES rúnom:

poťah z kvalitného damasku, prešitý vrstvou PES rúna
• možno ľahko čistiť
• vrátane zipsu
• na okrajoch je spevňujúci lem, zabraňujúci pretočeniu poťahu
• vhodný pre alergikov



Dosky so synchronizovanou 3D štruktúrou - plastická krása

Jedná sa o drevotrieskové a drevovláknité laminované dosky so synchronizovanou štruktúrou povrchu, ktorá navodzuje dojem prírodného dreva. Tento efekt najviac vynikne u fládrovej kresby s vysokým leskom. Dosky sa však môžu dokončovať aj pigmentovými farbami. Vďaka reálnemu žilkovaniu dreva budete mať pocit, že sa pozeráte a dotýkate sa ozajstného dreva.

Nový proces laminovania pre vytvorenie obojstrannej synchronizovanej štruktúry bol predstavený nemeckou firmou Siemplekamp na veľtrhu LIGNA v roku 2013. V tom istom roku predstavuje firma Egger vo veľtržnom dome EGGERZUM po cielených investíciách do nových technológií lisovania dosky so synchronizovanou štruktúrou pod označením Feel wood, a to v dezénu duba, gaštanu a brestu.

Pri obojstrannom raziacom procese sa dekoračný papier nanesie na hornú a spodnú časť dosky a potom sú zlisované a reliéfované pomocou tvarovaných zdvíhacích podložiek. Dekoračný papier je zarovnaný tak presne, že hotové dosky dosahujú prirodzeného vzhľadu dreva. Celý proces je navyše sledovaný kamerovým systémom, čo zaručuje vysokú opakovateľnosť pri výrobe. Trojrozmerného povrchu je dosiahnuté vďaka výraznej vyššej prítlačnej sile v krátkom lisovacom cykle, kedy je použitý tlak až do 700 N*cm-2.

Použitie:

Dosky so synchronizovanou 3D štruktúrou sú hojne využívané pri výrobe interiérového nábytku, laminátových podláh a obkladov interiérov.

Ako sa o 3D dosky starať?

Údržba výrobkov z dosiek so synchronizovanou 3D štruktúrou je rovnaká ako u ostatných veľkoplošných materiálov. Stačí teda nečistoty zotrieť suchou alebo vlhkou handričkou. Pokiaľ sa jedná o podlahu, môžete ju vytrieť mopom s Ph neutrálnym čistiacim prostriedkom.

Výhody:

  • reálna imitácia štruktúry dreva

  • príjemný dojem na dotyk

  • všetky kladné vlastnosti ako drevovláknité alebo drevotrieskové dosky

  • široké spektrum použitia

Nevýhody:

  • horšia odolnosť voči vlhkosti

  • vyššia cena

  • vyššia objemová hmotnosť



Čo by ste mali vedieť o DVD v nábytkárstve

Skratka DVD je označením pre veľkoplošný materiál vyrobený z drevných vlákien získaných z ihličnatého dreva (väčšinou smrekového) alebo iných lignocelulózových* materiálov. Drevovláknité dosky sa využívajú v mnohých odboroch vďaka širokému spektru vlastností.


* Lignocelulóza: Štruktúrny materiál rastlín, zvlášť v stonkách alebo kmeňoch. Skladá sa prevažne z celulózy, hemicelulózy a lignínu.

Produkt pripomínajúci tvrdú drevovláknitú dosku bol vyvinutý v Anglicku už v roku 1898. Jednalo sa však o lisovaný papier. Prvú naozajstnú drevovláknitú dosku z drevných vlákien vyrobil Wiliam Msson v roku 1925. U nás sa zrejme prvé mäkké DVD začali vyrábať koncom štyridsiatych rokov pod značkou Hobra vo firme Úpské papierne Broumov. V oblasti tvrdých DVD bol dôležitý rok 1951, kedy bola zavedená do prevádzky prvá linka na výrobu tvrdej drevovláknitej dosky vyrábaná mokrou cestou, a to v národnom podniku Solo Sušice.

Delenie DVD:

Vláknité dosky lisované

  • polotvrdé - hustota 480 - 850 kg *m-3

  • tvrdé - hustota 850 - 1100 kg *m-3

  • zvlášť tvrdé (dodatočne tvrdené za vysokých teplôt) - hustota 1100 - 1300 kg *m-3

Vláknité dosky nelisované

  • izolačné - hustota 250 - 400 kg *m-3

Postup výroby:

Vstupnou surovinou sú drevné štiepky, ktoré sa zbavia nečistôt a postrihajú sa. DVD sa vyrába suchou alebo mokrou cestou. Postup mokrou cestou je zastaralejší a energeticky náročnejšie. Vlákna sa namočia do vody, do suspenzie sa pridajú chemikálie a táto zmes sa rozprestrie na sito, kde dôjde k odvodneniu, lisovaniu a klimatizácii dosky. Takto vyrobené dosky sa vyznačujú odtlačkom sita na jednej z hlavných plôch. Pri postupe suchou cestou sa vlákna vysušia, zmiešajú s lepidlom (formaldehydy živice) a ďalšími prídavnými látkami. Potom sa navrství koberec, ktorý sa následne predlisuje a potom lisuje.

Snáď najznámejšou je drevovláknitá doska označovaná skratkou MDF. Jedná sa o drevovláknitú polotvrdú (stredne hustú) lisovanú dosku. Vyrába sa suchou cestou s prídavkom lepidla. Oproti drevotriesky má homogénnejšiu a jemnejšiu štruktúru, teda sa lepšie opracováva a môže mať frézované profily. Vyznačuje sa pomerne vysokou hodnotou pevnosti v ťahu kolmo na plochu, tzv. rozlupčivosť. Nevýhodou je vyššia cena. MDF sa povrchovo dokončuje lakovaním, laminovaním alebo dyhou. Využíva sa tam, kde z pevnostných dôvodov nemožno použiť DTD a na profilované diely nábytku. Často sú z nich vyrábané dvierka kuchynských liniek či čelá zásuviek.

Tvrdé drevovláknité dosky sa vyrábajú ako mokrou (s veľmi malým prídavkom lepidla a parafínu), tak aj suchou cestou. Vyznačujú sa horšími mechanickými vlastnosťami v porovnaní s preglejkami, ale majú oproti nim vyššiu tvrdosť, sú homogénne a navyše výrazne lacnejšie. Hlavné použitie tvrdých DVD, vyrábaných väčšinou suchou cestou, je v súčasnej dobe pri výrobe nábytku na chrbát skríň a dná zásuviek. Ďalším využitím týchto dosiek sú obklady v interiéri. Z tvrdých DVD je možné vyrábať aj obklady do kúpeľní, rebrá stropných nosníkov alebo strešnú krytinu.

Mäkké drevovláknité dosky sa vyrábajú väčšinou mokrou cestou s prídavkom lepidla a hydrofobizačných prísad (zvyčajne parafínu). Lisovanie tohto typu dosiek prebieha len veľmi nízkym tlakom väčšinou pomocou valcových lisov, tzn., Že majú nízku pevnosť a nemožno ich použiť ako samostatný konštrukčný materiál. Hlavnými prednosťami týchto dosiek je odstránenie anizotropného charakteru dreva, dobré zvukovo a tepelne izolačné vlastnosti, biologická nezávadnosť a jednoduché spracovanie. Mäkké vláknité dosky sú používané najmä ako tepelná a zvuková izolácia, napríklad pri novom aj dodatočnom zateplení vonkajších stien a podkrovných priestorov, podhľadov a stropov, pri stavbe priečok a ďalej ako podklad rôznych druhov podláh a izolácie krokového hluku.



Čo by ste mali vedieť o DTD v nábytkárstve

Základom je drevotrieska bez povrchovej úpravy. Vyrába sa lisovaním rozdrveného materiálu (triesky, hobliny, piliny) pomocou živíc (formaldehydovej živice). Práve formaldehydové živice predtým škodili ľuďom, dnes sú už emisie v poriadku. Drevotrieska sa väčšinou ešte ďalej upravuje, málokedy sa používa bez ďalších úprav.
Proti vlhkosti nie je odolná, materiál môže napučať, a preto nie je pre ďalšie spracovanie vhodný. Ani po vyschnutí sa materiál nevráti späť do pôvodnej podoby.

Drevotrieska nájde široké uplatnenie - ako materiál pre lamino dosky, dyhovanie alebo lamináty. Drevotriesku môžete napríklad nájsť aj v kostre sedacej súpravy. Oproti MDF doske má drevotrieska slabšiu štruktúru. Drevotrieska je v prípade vhodného použitia výborným a cenovo výhodným riešením.

Drevotrieskové dosky DTD sa vyrábajú v rôznych hrúbkach od 3,2 mm do 38 mm. Vyrábajú sa z kvalitných surovín a vynikajú mechanicko-fyzikálnymi vlastnosťami. Plošný rozmer 2800x2070, 2800x1830 a 5600x2070.

DTD dosky nájdu uplatnenie v nábytkárstve, ale aj v stavebníctve. Všetky drevotriesky zodpovedajú hodnotám podľa EN312 a emisnej triede E1.

Delenie DTD dosky:

1. podľa lisovania
- Plošne lisované - jednovrstvové (obaly)
 - trojvrstvové (nábytok)
 - päťvrstvové (nábytok, stavebno - truhlárske firmy)
- Výtlačne lisované - plná alebo vyľahčená doska 
- Tvarované - sú vyrábané v špeciálnych lisoch, výrobok je polotovar v hrubých rozmeroch

2. podľa počtu vrstiev - jednovrstvové
- trojvrstvové
- päťvrstvové a viac

3. podľa použitého lepidla - vodovzdorné a nevodovzdorné

  1. podľa povrchovej úpravy- brúsené
    - nebrúsené
    - vrátane fólie (lamino)
    - vrátane dyhy



Dyha - prírodný materiál pre krajší nábytok

Dyha je tenká vrstva, list alebo plátok vyrobený z masívneho dreva vybraných kmeňov. Môže sa vyrábať v rôznych hrúbkach od 0,3 - 5 mm a používa sa na dokončovanie materiálov na báze dreva, ako sú drevotrieskové dosky, drevovláknité dosky atď.

História

História výroby dýh siaha až 4000 rokov pred naším letopočtom. Za vynálezcu dyhy sa všeobecne považujú Egypťania. Už v tej dobe, teda pred zhruba 6000 rokmi, sa Egypťania snažili o maximálne využitie dreva, a tak rezali kmene stromov na tenké dosky. Prvé dyhy sa vyrábali rezaním priečnou pílou, čo bolo veľmi náročné, avšak sa dochovali nádherné kusy dyhovaného nábytku, ktoré boli nájdené v hrobe Tutanchamóna.

Mechanizácia výroby dýh sa datuje na začiatok 19. storočia, kedy v roku 1806 Marc Isambard Brunel získal patent na hoblovačku na dyhy. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1818, Angličan Henry Faverer vynašiel prvý stroj na lúpanie dyhy. Prvá továreň na výrobu dýh opatrená pílami bola postavená v Nemecku v roku 1843. Od roku 1870 sa vo Francúzsku začali vyrábať krájané dyhy, čo nadviazalo na výrobu v USA, kde sa týmto spôsobom dyha vyrába už od začiatku 19. storočia.

Na začiatku 20. storočia zaviedla Talianska firma Cremona výrobu dýh na horizontálnej hoblovačke. Od 50. rokov 20. storočia v podstate zmizla ručná výroba a dnes sa dyhy vyrábajú tromi spôsobmi - rezaním (najstarší spôsob), krájaním a lúpaním.

Využitie

Dyha sa používa predovšetkým na dekoratívnepovrchové dokončenie nábytku a materiálov na báze dreva. Hojne sa využíva taktiež v interiéroch a to ako súkromných, tak verejných. Dobrým príkladom môže byť použitie na kancelársky a hotelový nábytok. Dyha sa taktiež môže používať na dyhované parkety, tapety a ostatné dyhované dosky. Využitie dýh dodá nábytku a celému interiéru jedinečný vzhľad. Každá dyha je originál zachovávajúci nádhernú kresbu dreva.

Dyhu možno vyrobiť zo všetkých druhov dreva, domácich aj exotických. V prípade, že chceme dosiahnuť rovnaké textúry a výbornej kvality, dosádzajú sa dyhy do tzv. zosadeniek. Jednotlivé pásy dýh, ktoré sú zbavené všetkých vád, sa k sebe spoja pomocou papierovej pásky, tavným vláknom alebo sa zlepujú.

Rozdelenie dýh

Dyhy môžeme rozdeliť podľa niekoľkých kritérií:

Spôsobu výroby

  • Rezaním

  • Lúpaním

  • Krájaním

Podľa smeru rezania

  • Radiálny rez

  • Tangenciálny rez

Podľa použitej dreviny

  • Ihličnaté

  • Listnaté

  • Exoty

Podľa hrúbky dyhy

Dyhy sa vyrábajú v niekoľkých hrúbkach v rozmedzí 0,3 - 5 milimetrov.

Podľa kvality a použitia

  • Poddýžky (dyha, ktorá netvorí povrch)

  • Špeciálne dyhy

  • Aerodyhy

  • Mikrodyhy

Výhody

  • Maximálne využitie dreva a minimálny odpad

  • Široká oblasť použitia

  • Jedinečná textúra

  • Možnosť výroby veľkých formátov

  • Zhodnocujú podkladový materiál

  • Zvyšujú estetiku a konečnú hodnotu pre zákazníka

Nevýhody

  • Prírodný materiál náchylný na zmeny vlhkosti

  • Priame slnko môže zmeniť farbu dyhy

  • Pri mechanickom poškodení sa horšie opravuje

  • O dyhovaný nábytok je nevyhnutné neustále starať

  • Dyha je drahšia ako dekoratívna fólia a papier

Údržba

Povrch dyhovaných dosiek sa pred použitím musí povrchovo upraviť, čo sa najčastejšie vykonáva morením alebo lakovaním. Údržba dyhovaného nábytku by sa mala vykonávať prevažne suchou handričkou. Navlhčená alebo mokrá handrička by mohla zapríčiniť zvýšenie vlhkosti a tým spôsobiť objemové zmeny dyhy a dyhovaného nábytku.

Zhrnutie

Dyhy sú prírodný materiál vyrábaný z dreva, rezaním, lúpaním alebo krájaním, ktoré si zachovávajú všetky vlastnosti dreva, vrátane tých negatívnych. Od masívneho dreva môžeme dyhu rozpoznať predovšetkým tak, že dyha má pravidelnejšiu a opakujúcu sa štruktúru. Ako sa dyha vyrába? Pozrite sa na video.



Easy clean - látka, ktorá sa nešpiní

Easy clean je pomerne nový materiál. Je to textília s povrchovou úpravou, ktorá zaistí vodeodolnosťa ľahké odstraňovanie nečistôt. Látky s nešpinivou úpravou sú vďaka svojim vlastnostiam stále viac obľúbené a využívajú sa na všetok bytový textil od obrusov, až po poťahy nábytku a matracov. Nešpinavost materiálov spočíva v povrchovej úprave vďaka vodeodolnej, oleofóbnej alebo hydrofilizačnej úprave. Niekedy sa používa aj teflón. Voda alebo napríklad aj mastnota zostáva na povrchu v malých kvapkách, ktoré možno vytrepať bez toho, aby sa vsiakli do vlákien tkaniny.

Použitie

Ako už bolo vyššie spomenuté, easy clean poťah môžeme použiť na všetok domáci textil, od obrusov až po poťahy na sedací nábytok, pohovky, leňošky alebo napríklad matrace. Neoceniteľný je najmä v detských izbách, kde sa vyžaduje častá a ľahká údržba.

Čo sa týka povrchovej úpravy nešpinavých látok, rozlišujeme 3 typy:

  • Pasívny - pasívna úprava nám umožní jednoduché vypranie

  • Aktívny- aktívna úprava nám naopak zaistí odolnosť textilu proti zašpineniu pri normálnom použití

  • Úprava, ktorá zabraňuje znovu usadzovaniu špiny z pracieho kúpeľa na vlákna

Silné stránky

  • Jednoduchá údržba a čistiteľnosť

  • Môže sa vykonať aj antialergická úprava

  • Pri využití u matracov zvyšuje komfort ležania

  • Vodeodolné

  • Možnosť prania na 60 °C

Slabé stránky

  • Vyrába sa zo syntetických látok

  • Náročnejšie na výrobu

  • Poťah zväčší výšku matraca o približne 2 cm

  • Drahšie v porovnaní s normálnymi poťahovými látkami

Údržba

Protišpinivá úprava nám zabezpečí, že tekutiny či špina nepreniknú do štruktúry látky. V prípade zašpinenia,zostane nečistota na povrchu. Čistenie poťahu easy clean sa môže vykonávať suchou alebo vlhkou handričkou. Môžeme tiež použiť jarovú vodu. Odsávanie tekutín môžeme vykonávať taktiež papierovými obrúskami.

Easy clean poťahy majú neodškriepiteľné výhody. Najmä v detskej izbe oceníme rýchlu a ľahkú údržbu, či už ide o rozliaty džús alebo maľovky fixami. Easy clean poťahy sa tiež poslednou dobou veľmi často využívajú na sedačky a kreslá. Rozliate víno ​​už nás trápiť nemusí.



Matracový poťah easy clean orange:

strečový poťah oranžovej farby
• vynikne v detských alebo študentských izbách
snímateľný poťah so zipsom
• možno prať na 60 °C
• vhodný pre alergikov



Stručne o eko koži, jej využití a údržbe

Čo je eko koža?

Takzvaná eko koža (niekedy písaná dohromady ako ekokoža) nie je koža z ekologicky chovaných zvierat na bio farmách, ako by sa mohlo zdať, ale náhrada pravej kože, vyrobená zo syntetických materiálov. Tvorí ju látkový podklad, väčšinou bavlnený úplet, na ktorý sa nanáša vrstva netoxického polyuretánu. Na prvý pohľad je syntetická koža na nerozoznanie od tej pravej, ich vlastnosti sa však v mnohom líšia.

Jednu z prvých umelých náhrad kože sa podarilo vyrobiť nemeckému chemikovi Herrmann Staudinger pri jeho experimentoch počas 2. svetovej vojny. Charakterizoval polyméry a ich väzby, čím otvoril cestu k masovej produkcii plastových výrobkov. Textílie potiahnuté plastom sa potom začali hojne vyrábať od polovice 60. rokov minulého storočia a od tej doby sa zdokonaľujú až do dnešnej podoby.

K výhodám eko ​​kože patrí jej priedušnosť, odolná pevnosť aj odolnosť proti oderu a na rozdiel od prírodnej kože môže mať tiež prakticky akúkoľvek farbu. Jej životnosť je síce o niečo kratšia, ale na druhú stranu sa predáva o mnoho lacnejšie. Dá sa prešiť aj na bežnom šijacom stroji a je vhodná všade tam, kde prebývajú ľudia postihnutí alergiami. Nevýhodu má v tom, že kvôli svojej priepustnosti je náchylnejšia na styk s tekutinami, ktoré môžu na nábytku spôsobiť nezvratné škody.

Vlastnosťou umelej usne, ako sa tiež inak nazýva, najviac využívajú výrobcovia moderného nábytku, a to predovšetkým pri čalúnení sedačiek, kresiel, stoličiek, obľúbených sedacích vakov a niekedy aj postelí.

/limg1/

Údržba

Životnosť nábytku polstrovaného eko kožou môžeme predĺžiť tým, že sa o neho budeme riadne starať. Prvou zásadou je, nevystavovať ho dlhodobo priamemu slnečnému žiareniu a teplotám nad 25 stupňov Celzia. Nepoužívame žiadne chemické prostriedky a prípravky určené na pravú kožu, pre bežnú údržbu postačí handrička navlhčená v čistej vode, prípadne slabom roztoku mydla s neutrálnym pH. Látka by ale nemala púšťať farbu, aby nevzniklo viac škody, ako úžitku. Vhodné je tiež pravidelne ošetrovať eko kožu sprejom, určeným špeciálne pre tento materiál, väčšinou ho zoženieme v predajniach s obuvou.

Čistenie eko kože

Ak potrebujeme vyčistiť menšie škvrny, postačí už spomínaný slabší roztok mydla alebo pracieho prášku, v žiadnom prípade ale neberte do ruky režný kartáč, pretože by ste si mohli do sedačky vydrieť nepeknú dieru. Taký pokus o odstránenie f